_____NEPOCHOPENÁ_____

Ráno sa zobudí a svet na ňu hladí zhurta, je tak sama, ako loptička, ležiaca v noci,uprostred kurta, Kráča ešte spiacim mestom, myšlienky lietajú nebom, ona je neistá, dážď padá, rozmýšľa nad okolitým svetom. On sa jej prihovára, tvorí jej sny, maľuje dušu, zahaľuje tmy, jej vnútro je jej pravý muž, práve on drží v ruke osudový tuš. Svet nechápe niečomu, čo ona chce, ale predsa to je jedno, lebo iba ona vie, prečo je taká aká je, lebo ona ťa miluje aj keď tebe je zle. Ona je ako strom so svojimi konármi, ktoré ťa objímu, ako matka Zem, bez žiadneho omylu, ona skutočne vie, že svet je len jeden, preto kričí v krčme "daj ešte za jeden!" Nauč sa, že chvíľa, ktorú prežívaš je jediná, je nemenná, je len tvoja, aj keď všetci v rade stoja a kričia že nie si ich, moja budeš, a pochopená aj bez nich.

_____JEDNODUCHO____

Keď láska dorazí do vášho života, je to ako kruh. Ako keď lieta vôkol hláv roj múch. Ako keď šťastím prekvitá hoci aj duch. Je to pocit taký detský a nevinný. Ako keď vychádza slnko nad obzorom krajiny. Vtáky odlietajú zo zimných časov, prichádzajú zohriať sa k tebe bez vlasov. Vlasy im postupom času narastú, predsa aj ľady sa pohnú neraz tu. Tvoje líca sú opäť červené, ruky už nemáš jak v truhle zlomené. Pred očami sa ti ocitá akási cesta, no predsa môže byť aj vyvaľkaná z cesta. Tvoje srdce letí niekam preč, do rúk tvojej lásky naprieč, všetkým temných zákutiam, lebo aj tvoja duša môže byť zverená tajnostiam. Tvoje nebo ti otvorilo svoju náruč plnú lásky, už len osud ukáže, či tvoje srdce nebude bez pásky, ale predsa len sa túžbe oddaj, lebo na svete neexistuje žiaden krajší raj.

_____RÁNO_____

Je ráno. Vôkol žiadny tieň. Pred sebou vidím len otvorenú predsieň. Nohy položím na zem.Je chladná. Brucho mám v keli. Som tak hladná. Prejdem sa po chodbe. Zakopnem o kondóm. Fúha, to musela byť noc. Uprac to majordóm. V kuchyni na stole prázdne flašky, z koša trčia potrhané tesco tašky. Na zemi vínové flašky, sťa vraždy boli. Tak už viem, z čoho ma tak hlava bolí. V zrkadle na mňa pozerá akási slečna. Kýva mi. To si ty? tá bez oblečenia? A čo keď. Nahota je prirodzená. Pre mňa keby som tak aj po meste išla. Zjedz ma. Pozri sa na seba, ty hlúpa krava. Predsa by ti neuškodila jedna káva. Vrátim sa do izby a zbadám posteľ. V posteli krysy, čo vyšli zo záchodovej mysy.

____ŽIVOT_____

Na JAR svoje oči otvoríš, do nového života sa ponoríš. Čistota sa do tvojej duši vlieva, tam ranné vtáča prvú pieseň spieva. Je to ako keď cítiš vôňu rozkvitnutých kvetov. Tvoje srdce sa začne napĺňať láskou. Ty zažneš všetky svetlá v miestnosti, a pocítiš pravý život až na kosti. LETO je v tvárach ľudí sen, ako keď si pustíš do tváre fén. Slnko osvetľuje tvoju mladosť, a ty skutočne vnímaš tu pravú akosť. Rozum sa ti podstatne zosvetľuje, ako keď auto v noci cestu osvetľuje. Ženy ti myšlienky napádajú, muži sa pritom vyhovárajú. Stromy na JESEŇ sa hojdajú vo vetre, neskôr začne opadať vetva po vetve. Spomienky, život a listov hŕba, ty začínaš plakať sťa bútľavá vŕba. Pamätáš na tie bezsenné dni i noci aj temné i čierne stránky,hoci, ihrisko plné detí ťa kedysi volalo, aby sa pár prekážok zdolalo. ZIMA je ako chlad, ktorý naplní tvoje telo. Zrazu už necítiš to teplo, keď chytíš si čelo. Dych ti klesá, tvoje ruky sú neopatrné, Už nemôžeš robiť veci dovtedy patrné. Modrý kabát si na seba obliekaš, nad svojim životom už len nariekaš. Zima je ako keď svoju zakloníš, a svoje oči pomaly, ale isto zatvoríš.

____LEN JEMU____

Neni to láska, čo k tebe cítim, pri tebe cítim , že letím, že zem pod nohmai sa stráca a ty ma nesieš do svojho paláca. Tvojimi nežnými bozkami ma zahaľuješ, Ó, a moje telo mi rozpaľuješ, objatím ma pevne zovrieš, do uška mi niečo pekné povieš. Milovať ťa je snáď málo, chcem aby to vždy za to stálo, aby si cítil moju lásku vždy, a vedel, že som doteba až po uši :) Ty priniesol si svetlo do môjho života, vtedy keď moju myseľ zahaľovala temnota, zapol si lampu v mojej hlave, a ja som zbadala žabku , ktorá po mne skáče. Ani večnosť neoddiali moju lásku k tebe, pretože ťa milujem neskutočne až do nebe, ty hniezdiš v mojom srdci odteraz, a chcem aby náš spoločný život bol nadoraz

____SKRÁTKA NIČ____

Poznáš to, keď cítiš také ťažko, akoby si mala v bruchu salko, v hlave akoby sa búrka prehnala, pekné myšlienky z hlavy vyhnala. Dni sú tak, smutné, pred očami čiernota, v duši nič, len obyčajná ničota, pocit zúfalstva ti zviera telo, v srdci akoby ti niečo vrelo. Potreba čistoty a pokoja, to je túžba, konečne si normálne odhryznúť z chleba, nadýchnuť sa panenského vetra, obliecť sa do farebného svetra. Tá úbohá prosba, nech je už tomu koniec, nebáť sa toho, že budem počuť zvuk rozbitia vajec. Nech je to ako v tretej strofe, nech svet v ktorom žijem ťa tromfne!

____LÁSKA____

Čo je to vlastne tá láska?
Každý o nej hovorí a v duchu sa nežne láska.
Je to cit? Je to zviera? Je to vec?
Je to ako keď zapáliš studenú pec.
Rozhoria sa všetky uhlíky lásky
a srdce, nežne si hladí svoje vlásky.
Češe, umýva, viaže, rozťahuje svoje paže,
o lásku sa predsa treba starať ani ruže.
Ale stále neviem čo to je.
Dostať šíp a vpadnúť do sladkej beznádeje?
Nie, nie to nemúže byť tak.
Cítiť sa ako malý žiak?
Možno áno...áno je tak!
Lietať s niekým ako obyčajný vták.
Láska, si to ty, už viem kto si,
tak poď a ukáž mi svoje...

P.S: Stačí doplniť podľa svojho gusta ;-)